Posledná zima z pohľadu smogových situácií

19. 04. 2021

Zimné mesiace sú vždy sprevádzané zhoršenou kvalitou ovzdušia. Napriek poklesu teplôt v priebehu posledných dní sa zdá,  že obdobie zimných smogových situácií je nateraz za nami. Aj tohtoročná zima/ vykurovacia sezóna sa však niesla v znamení dní s vyššími koncentráciami častíc PM10. Tie na viacerých miestach, v niektorých obdobiach, prerástli až do smogových situácií -  teda stavov, keď  koncentrácie znečisťujúcej látky presiahli limitné hodnoty stanovené pre ochranu ľudského zdravia. Ako vzniká smog a ako z tohto pohľadu hodnotí SHMÚ uplynulú zimu píše v článku Mgr. Janka Matejovičová.

Zdroj: Miroslav Mokrý

V zimnom období sú často hlavným problémom emisie z vykurovania domácností pevným palivom, ktoré najmä pri teplotných inverziách zotrvávajú v prízemnej vrstve atmosféry a spôsobujú aj vysoké koncentrácie prachových častíc (PM10 a PM2,5)1  rozptýlených v ovzduší . Prachové častice majú tým nepriaznivejší dopad na ľudské zdravie, čím sú ich rozmery menšie, podstatné je však ich chemické zloženie. Obe kritériá majú tesnú súvislosť – karcinogénne organické znečisťujúce látky, ktoré sa uvoľňujú pri nedokonalom spaľovaní, sú súčasťou najmenšej veľkostnej frakcie prachových častíc. Okrem toho, menšie častice prenikajú hlbšie do dýchacích ciest. “Zimný prach” je teda tvorený drobnými čiastočkami sadzí – preto je tu PM10 takmer rovné PM2.5, zvíreným prachom z nedostatočne čistených ciest (tu nájdeme aj hrubšiu frakciu zo zimného posypu ciest, ďalej podobne ako v letnom období,  jemnú frakciu z obrusovania spojky a brzdového obloženia áut, hrubšie častice z obrusovania pneumatík a povrchu vozovky a tiež, podobne ako v letnom období, prach uvoľnený do ovzdušia veternou eróziou). Na desiatky až stovky kilometrov sa prenášajú emisie z vysokých komínov, ktoré sa vo vyššej vrstve obvykle lepšie rozptyľujú.

Pozrime sa teda koľko prachu sme namerali na monitorovacích staniciach v uplynulom zimnom období v tomto roku.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené monitorovacie stanice kvality ovzdušia, na ktorých boli v roku 2021 namerané vysoké koncentrácie PM10, zoradené zostupne podľa počtu hodín s koncentráciami nad 100 a nad 150 µg.m-3

Monitorovacie stanice s najvyšším počtom hodín s priemernými 1-hodinovými a 12-hodinovými koncentráciami PM10 nad 100 a 150 µg.m-3  v období od 1.1.2021 do 15.4.2021

Monitorovacia stanica kvality ovzdušia 1-hod. koncentrácie (µg.m-3) 12-hodinový klĺzavý priemer (µg.m-3)
  >100 >150 >100 >150
Jelšava, Jesenského 168 12 99 0
Veľká Ida, Letná 83 11 28 0
B.Bystrica, Štefánik. nábr. 73 11 42 0
Košice, Štefánikova 52 9 34 0
Martin, Jesenského 48 4 9 0
Prešov, arm. gen. L.Svobodu 38 0 27 0
Trenčín, Hasičská 32 1 19 0
Žilina, Obežná 31 0 1 0
Pezinok 29 13 29 0
Košice, Amurská 28 0 7 0
Bratislava, Trnavské Mýto 26 5 13 0
Hnúšťa, Hlavná 26 2 8 0

Pozn. V tomto roku sa vyskytla aspoň jedna hodina s koncentráciou nad 100 µg.m-3 na 33 monitorovacích staniciach, uvádzame 12 staníc s najvyšším počtom takýchto výskytov.

 

V smogovom varovnom systéme sa z praktických dôvodov počíta s 12-hodinovým kĺzavým priemerom2 (pozn. Relatívne často sa vyskytuje situácia, keď koncentrácie prudko stúpnu a následne poklesnú, často v nočných hodinách. Rozdiel medzi trvaním prekročení hodinového a 12-hodinového priemeru tvoria práve spomínané krátke epizódy, zväčša v trvaní jednej až troch hodín). Úlohu aktuálnych informácií pre verejnosť preto zabezpečuje web stránka SHMÚ s operatívnymi informáciami.

Na pomyselných najvyšších stupienkoch v počte smogových epizód sa každoročne umiestňujú dve odlišné lokality – Jelšava a Veľká Ida.  V Jelšave je dominantných zdrojom vykurovanie domácností, v menšej miere priemyselný zdroj a situácia je tu komplikovaná polohou v horskej doline, ktorá je charakteristická  extrémne nepriaznivými rozptylovými podmienkami s vysokým podielom bezvetria. Na vykurovanie je používané najmä drevo, vykurovacie zariadenia s vysokými emisiami sú vzhľadom na vysoký podiel sociálne slabšieho obyvateľstva tiež súčasťou problému. Veľká Ida naopak odráža vplyv metalurgického komplexu a v menšej miere vykurovania domácností.

Pokiaľ ide o podiel smogových epizód s vysokými koncentráciami PM10 v jednotlivých mesiacoch roku 2021 – vo februári sme ich zaznamenali výrazne viac, než v januári alebo v marci. V oboch týchto lokalitách sa však, podobne ako na ostatných monitorovaných miestach, situácia oproti stavu napr. spred 15 rokov zlepšila, na čom má iste podiel aj rastúca teplota vo vykurovacom období.

 

Počet hodín s koncentráciou PM10 nad 100 µg.m-3 a nad 150 µg.m-3 zaznamenaný na monitorovacích staniciach kvality ovzdušia rozdelený podľa denných hodín v januári, vo februári a v marci 2021. V apríli takéto epizódy už zaznamenané neboli. Rozdelenie vysokých koncentrácií počas dňa nasvedčuje, že podiel vykurovania domácností na celkových nameraných koncentráciách môže byť značný.

Na obrázku nižšie vidíme koncentrácie PM10 počas výraznej smogovej epizódy vo februári. Uvedená situácia bola neobvyklá tým, že sa v rovnakom čase stretli viaceré  faktory, ktoré ovplyvnili kvalitu ovzdušia – nepriaznivé rozptylové podmienky počas anticyklonálnej situácie, vykurovacia sezóna a diaľkový prenos saharského prachu. Prudký pokles po zmene prúdenia je na grafe dobre rozoznateľný.

Časový priebeh koncentrácií PM10 nameraných počas smogovej epizódy vo februári 2021

V súvislosti so smogovými situáciami je dôraz kladený predovšetkým na citlivé skupiny obyvateľstva – deti, tehotné ženy, seniori, chronicky chorí ľudia, astmatici. V prípade vzniku smogovej situácie by však mali zbystriť pozornosť aj aktívni ľudia, športovci, pri vonkajších aktivitách. Vo všeobecnosti sa odporúča počas smogovej situácie obmedziť pobyt a fyzicky namáhavé aktivity vonku, vetranie priestorov a v prípade prvých príznakov ochorenia dýchacej sústavy včas vyhľadať lekársku starostlivosť.

Smogový varovný systém slúži na výstrahu obyvateľstva pred nepriaznivým vplyvom znečisteného ovzdušia počas smogových situácií. Podľa zákona o ovzduší č. 137/2010 Z. z. je Slovenský hydrometeorologický ústav povinný do 4 hodín od identifikovania smogovej situácie vydať oznámenie. O vzniku smogovej situácie majú povinnosť bezodkladne informovať dotknuté obce (web, informačná tabuľa, miestny rozhlas) a verejnoprávne médiá (televízia a rozhlas).

Informácie o smogových situáciách môžete sledovať aj na https://dnesdycham.populair.sk/detail/zona-bb/2

 

 

 


1  V prípade prachových častíc PM10, sa informácia o smogovej situácii  vydáva, keď 12-hodinový kĺzavý priemer koncentrácií prekročí 100 µg.m-3 výstraha pred závažnou smogovou situáciou sa vydá, ak 12-hodinový kĺzavý priemer prekročí hodnotu 150 µg.m-3, ak nie je možné napr. na základe meteorologickej predpovede podmienok usúdiť, že koncentrácie čoskoro poklesnú.

2 V prípade prachových častíc PM10, sa informácia o smogovej situácii  vydáva, keď 12-hodinový kĺzavý priemer koncentrácií prekročí 100 µg.m-3výstraha pred závažnou smogovou situáciou sa vydá, ak 12-hodinový kĺzavý priemer prekročí hodnotu 150 µg.m-3, ak nie je možné napr. na základe meteorologickej predpovede podmienok usúdiť, že koncentrácie čoskoro poklesnú.

 

 (Viac o podrobností o nastavení  smogového varovného systému pre ostatné znečisťujúce látky nájdete tu http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_varovny_system. Podmienky pre vyhlasovanie a rušenie informácií o smogovej situácii  a výstrah pred závažnou smogovou situáciou stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení neskorších predpisov).