Možné účinky na ekosystémy

Zhoršená kvalita ovzdušia významne ovplyvňuje prírodu okolo nás.

Znečisťujúce látky v ovzduší zhoršujú stav ekosystémov, najmä rastlinných spoločenstiev, pričom ovplyvňujú ich schopnosť rásť, môžu znižovať schopnosť fotosyntézy a vstrebávania životne dôležitého oxidu uhličitého z atmosféry. Vymývaním znečisťujúcich látok z ovzdušia dochádza k ich presunu do vody a pôdy a zmenám v ich chemickom zložení.  

 

Pre viac informacii o možných účinkoch na zdravie človeka, preklikajte infografiku.

Možné účinky:

PM

Prachové častice (PM10 a PM2,5)

Negatívne účinky na ekosystémy: Aj u živočíchov môže preniknúť hlboko do pľúc a spôsobiť vážne problémy dýchacej sústavy a tiež srdcovocievne zdravotné problémy. Pôsobením vetra môžu byť tieto jemné častice prenášané na veľké vzdialenosti, kde sa môžu usádzať na zemskom povrchu alebo vodnej ploche. V závislosti od ich chemického zloženia môžu zapríčiňovať nasledovné účinky:

  • spôsobovať acidifikáciu (okysľovanie) jazier a vodných tokov
  • meniť nutričnú rovnováhu v pobrežných vodách a veľkých povodí riek
  • spôsobovať pokles živín v pôde
  • poškodzovať senzitivitu lesov a poľnohospodárskych plodín
  • ovplyvňovať diverzitu ekosystému
  • prispievať k negatívnym účinkom kyslých dažďov

SOX

Oxidy síry (SOx)

Negatívne účinky na ekosystémy: Môžu meniť chemické zloženie pôdy a povrchových vôd, narúša biodiverzitu. Už pri nízkych koncentráciách pôsobia negatívne na rastlinstvo, poškodzujú fotosyntetický aparát, čo vedie k odumieraniu krov, stromov i celých lesných porastov. Znižujú úrodnosť pôdy, najmä ovplyvňovaním jej biológie, rozkladom organických látok a spôsobovaním straty rastlinných živín. Podobne ako u človeka, aj u živočíchov dráždia sliznicu dýchacích ciest, poškodzujú povrch sliznice a zapríčiňujú zápaly.

NOX

Oxidy dusíka (NOx)

Negatívne účinky na ekosystémy: Tieto znečisťujúce látky zavádzajú nadmerné množstvo dusíka do pôdnych a vodných ekosystémov, čím sa mení ich chemické zloženie. Ich nadmerné množstvo vedie k explozívnemu rastu siníc a rias, ktoré spotrebúvajú vo vode kyslík, čo vedie k odumieraniu iných živých organizmov (napr. rýb). Oxidy dusíka pôsobia škodlivo aj na rastliny – ich asimilačné orgány (listy) blednú, scvrkávajú sa a odumierajú. Oxidy dusíka prispievajú k depozícii kyselín, ktorých hlavným následkom môže byť významné poškodenie lesných a vodných ekosystémov. Vtákom a cicavcom môžu spôsobovať choroby srdcovocievnej sústavy, zníženie krvného tlaku, spôsobujú zápaly priedušiek alebo pľúc.

NH3

Amoniak (NH3)

Negatívne účinky na ekosystémy: Jeho nízke koncentrácie v pôde sú prirodzené ako základ pre výživu rastlín, avšak pre vodné živočíchy sú však už nízke koncentrácie toxické (možný úhyn).

BaP

Benzo(a)pyrén (BaP)

Negatívne účinky na ekosystémy: Má schopnosť akumulácie v živých organizmoch a pôde. Jeho účinok na zvieratá je karcinogénny.

O3

Ozón (O3)

Negatívne účinky na ekosystémy: Zvýšený prízemný ozón spôsobuje poškodenie bunkových membrán na rastlinách, môže spôsobovať degeneratívne zmeny, ktoré sa prejavujú napríklad škvrnami na listoch. Rastliny dorastajú do menšej veľkosti, spomaľuje sa rast listov, čím sú ohrozené aj celé (najmä lesné) ekosystémy, ktoré sú hlavným producentom kyslíka. Predpokladá sa, že vplyv ozónu na živočíchy je podobný ako vplyv na človeka.

CO

Oxid uhoľnatý (CO)

Negatívne účinky na ekosystémy: Nemá preukázateľné škodlivé účinky na ekosystémy, avšak môže ovplyvňovať výskyt prízemného ozónu.

NMVOC

Nemetánové prchavé organické látky (NMVOC)

Negatívne účinky na ekosystémy: Za prítomnosti slnečného svetla môžu produkovať fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka.

Zdroj: SHMÚ, WHO, EEA, US EPA