Zdravie a životné prostredie
Pevné častice PM10 a PM2,5
sú drobné častice alebo kvapôčky s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm (PM10), resp. 2,5 μm (PM2,5). Označenie PM pochádza z anglického particulate matter, zahŕňa však tuhú aj kvapalnú fázu. PM2,5 sa nazýva jemnou veľkostnou frakciou. PM rozptýlené v ovzduší tvoria atmosférický aerosól. Do ovzdušia sa dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť).
Negatívne účinky na zdravie človeka: Čím sú častice menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy. Dlhodobá expozícia môže mať negatívne účinky na dýchací a srdcovocievny systém. V oblastiach s vysokými koncentráciami v ovzduší, boli pozorované problémy akými sú zníženie pľúcnej kapacity a nárast chronických bronchitíd, dokonca predčasné úmrtia. Chronická expozícia voči časticiam PM môže vyvolať nielen riziko rozvoja srdcovocievnych ochorení a ochorení dýchacích ciest, ale aj rakovinu pľúc. K akútnym účinkom môže patriť dráždenie očí, nosa, hrdla a bolesti hlavy, astmatické záchvaty a akútne zápaly priedušiek a tiež môže dôjsť k nárastu citlivosti k infekciám dýchacích ciest.
Negativne účinky na životné prostredie: Aj u živočíchov môže preniknúť hlboko do pľúc a spôsobiť vážne srdcovocievne a respiračné zdravotné problémy. Môže spôsobiť poškodenie a znečistenie budov.
SO2 – Oxid siričitý
je bezfarebný reaktívny plyn, pri vyšších koncentráciách má silný dráždivý zápach.
Negatívne účinky na zdravie človeka: Pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky, pri dlhodobej expozícii môže spôsobovať ochorenia dýchacích ciest najmä u detí. Chronická expozícia negatívne ovplyvňuje rad životne dôležitých funkcií – krvotvorbu, metabolizmus sacharidov, poškodzuje pľúca, srdce. Zistilo sa, že v prípade zvýšených koncentrácií SO2 v ovzduší došlo k nárastu nemocničných ošetrení v dôsledku srdcovocievnych ochorení. Deti a starší ľudia trpiaci astmou sú viac senzitívni.
Negativne účinky na životné prostredie: Mení chemické zloženie pôdy a povrchových vôd, narúša biodiverzitu. Už pri nízkych koncentráciách pôsobí negatívne na rastlinstvo, poškodzuje fotosyntetický aparát, čo vedie k odumieraniu krov, stromov i celých lesných porastov. Znižuje úrodnosť pôdy, najmä ovplyvňovaním jej biológie, rozkladom organických látok a spôsobovaním straty rastlinných živín. Podobne ako u človeka, aj u živočíchov dráždi sliznicu dýchacích ciest, poškodzuje povrch sliznice a zapríčiňuje zápaly. Môže tiež spôsobiť poškodenie budov a iných materiálov vrátane pamiatok kultúrneho dedičstva.
NOx – Oxidy dusíka
V kontexte kvality ovzdušia sú spoločným názvom oxidy dusíka označované oxid dusičitý (NO2) a oxid dusnatý (NO). NO2 je žltohnedý jedovatý plyn, NO je reaktívny plyn, ktorý rýchlo oxiduje na NO2. Oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a prchavé organické látky vstupujú do reakcií, ktoré ovplyvňujú koncentrácie prízemného ozónu, sú tzv. prekurzormi O3.
Negatívne účinky na zdravie človeka: Na zdravie pôsobia predovšetkým vo vyšších koncentráciách, ktoré sa však bežne v ovzduší nevyskytujú. Vdychovanie vysokých koncentrácií vedie k závažným zdravotným problémom a môže spôsobiť dokonca smrť. Pri dlhodobej expozícii môžu viesť k zápalovým ochoreniam dýchacích ciest a pľúc, zmenám v zložení krvi, alergickým reakciám, poruchám imunitného systému. Spôsobujú dráždenie očí a dýchacích ciest, kašeľ a bolesti hlavy.
Negativne účinky na životné prostredie: Tieto znečisťujúce látky zavádzajú nadmerné množstvo dusíka do pôdnych a vodných ekosystémov, čím sa mení ich chemické zloženie. Ich nadmerné množstvo vedie k explozívnemu rastu siníc a rias, ktoré spotrebúvajú vo vode kyslík, čo vedie k odumieraniu iných živých organizmov (napr. rýb). Oxidy dusíka pôsobia škodlivo aj na rastliny – ich asimilačné orgány (listy) blednú, scvrkávajú sa a odumierajú. NOX prispieva k depozícii kyselín, ktorých hlavným následkom môže byť významné poškodenie lesných a vodných ekosystémov. Vtákom a cicavcom môžu spôsobovať choroby srdcovocievnej sústavy, zníženie krvného tlaku, spôsobujú zápaly priedušiek alebo pľúc.
CO – Oxid uhoľnatý
je bezfarebný jedovatý plyn bez zápachu, ktorý vzniká pri neúplnom alebo neefektívnom horení.
Negatívne účinky na zdravie človeka: Oxid uhoľnatý CO je zákerným jedom, pretože nie je detegovaný zmyslovými orgánmi. Pôsobenie veľkého množstva CO môže spôsobiť smrť človeka v priebehu niekoľkých sekúnd. Chronické otravy – bolesti hlavy, hučanie v ušiach, pocit tiaže na prsiach, závrate, vyrážky. Zabraňuje prístupu kyslíka do krvi.
Negativne účinky na životné prostredie: Má nekontrolovateľný radiačný dopad na atmosféru aj kvôli zvyšovaniu koncentrácie metánu a zväčšovaniu ozónovej diery kvôli zreagovaniu chemických prvkov s ostatnými prírodnými prvkami v atmosfére.
NMVOC – Nemetánové prchavé organické látky
sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Patria sem alkoholy, aldehydy, alkány, aromáty, ketóny a halogénované deriváty týchto látok. Často sa jedná o rôzne riedidlá, čistidlá a rozpúšťadlá používané napríklad pri výrobe lakov a farieb. Riziko predstavuje často výbušnosť a vysoká horľavosť týchto látok.
Negatívne účinky na zdravie človeka: Toxické účinky sú rôznorodé. Tieto látky poškodzujú nervovú sústavu, spôsobujúce nevoľnosti, zvracanie, kŕče, podráždenie zmyslových orgánov, bolesti hlavy, stratu koordinácie, poškodenie obličiek a pečene, centrálneho nervového systému. Niektoré z nich sú podozrivé, iné už preukázané ľudské karcinogény (spôsobujú rakovinu).
NH3 – Amoniak
v čistej forme sa za normálnych podmienok vyskytuje ako bezfarebný plyn. Má zásaditú povahu, je žieravý a dráždivý.
Negatívne účinky na zdravie človeka: Ľudia prichádzajúci s amoniakom dlhodobo do styku môžu mať chronické dýchacie ťažkosti, zelený zákal alebo ochorenie rohovky. Amoniak veľmi silno dráždi až ťažko leptá oči, sliznice dýchacích ciest, pľúca a pokožku. Kŕč alebo opuch hrtanu môže viesť k uduseniu. Vysoké koncentrácie vedú k zástave dýchania, prípadne spôsobujú opuch pľúc.
BaP – Benzo(a)pyrén
patrí do skupiny polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH), vzniká pri spaľovaní tuhých palív (uhlie, drevo), viac ho však vzniká pri nedokonalom spaľovaní. Je súčasťou jemnej frakcie atmosférického aerosólu. Významným zdrojom expozície obyvateľstva je fajčenie.
Negatívne účinky na zdravie človeka: Benzo(a)pyrén má karcinogénne (rakovinotvorné) a mutagénne (spôsobujúce zmeny na genetickej úrovni) vlastnosti. Najväčšie množstvo týchto látok sa dostáva do tela z potravín a vylučuje sa tráviacou sústavou, čo vedie k riziku vzniku rakoviny čriev. Znečistenie ovzdušia oxidmi síry a dusíka zvyšuje karcinogenitu PAH pri vstupe do pľúc a tím aj zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc.
O3 – Ozón
je trojatómová molekula kyslíka. Je to plyn veľmi dobre rozpustný vo vode, so silnými oxidačnými vlastnosťami, ktorý má akútne i chronické účinky na zdravie. Kým stratosférický ozón plní dôležitú úlohu ochrany pred škodlivým ultrafialovým žiarením slnka, troposférický (prízemný) ozón má nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie, vegetáciu, architektonické stavby, a preto je zaradený medzi znečisťujúce látky.
Negatívne účinky na zdravie človeka: Ozón môže spôsobiť dráždenie očí, dýchacie ťažkosti, pri dlhodobej expozícii môže viesť k zápalovým ochoreniam dýchacích ciest a pri vysokých koncentráciám aj k chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. Okrem dýchacej sústavy zvýšená hladina ozónu pôsobí negatívne aj na srdce a cievy. Účinky ozónu sú v dôsledku jeho štruktúry voľného radikálu podobné účinkom ionizujúceho žiarenia.
Negativne účinky na životné prostredie: Zvýšený prízemný ozón spôsobuje poškodenie bunkových membrán na rastlinách, môže spôsobovať degeneratívne zmeny, ktoré sa prejavujú napríklad škvrnami na listoch. Rastliny dorastajú do menšej veľkosti, spomaľuje sa rast listov, čím sú ohrozené aj celé (najmä lesné) ekosystémy, ktoré sú hlavným producentom kyslíka. Predpokladá sa, že vplyv ozónu na živočíchy je podobný ako vplyv na človeka.
Zdroj: spracované zo zdrojov dostupných na internete, hlavne zo stránok Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej komisie (EC), Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA).