Každému piatemu úmrtiu na kardiovaskulárne ochorenia v EÚ sa dá predísť zlepšením životného prostredia

Kľúčové posolstvá
o    Environmentálne rizikové faktory spôsobujú takmer každé piate úmrtie na kardiovaskulárne ochorenia v EÚ.
o    Medzi hlavné environmentálne rizikové faktory na kardiovaskulárne ochorenia patrí znečistenie ovzdušia, hluk, chemikálie a extrémne teploty.
o    Zníženie vystavenia sa týmto environmentálnym rizikám, ktorým sa dá predísť, je kľúčom k zníženiu kardiovaskulárnych ochorení.
o    Prístup „jedno zdravie“ môže uľahčiť účinné začlenenie environmentálnych aspektov do politík EÚ v oblasti zdravia.

Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v EÚ: v roku 2022 na ne zomrelo viac ako 1,7 milióna ľudí – čo je tretina všetkých úmrtí v danom roku. Odhaduje sa, že z nich kľúčové environmentálne faktory spôsobujú najmenej 18 %. Každý rok sa tiež diagnostikuje viac ako 6 miliónov nových prípadov kardiovaskulárnych ochorení, čo Európu stojí približne 282 miliárd EUR, uvádza sa v zverejnenom brífingu EEA s názvom „Prevencia kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom zdravého životného prostredia“.
Hoci jednotlivé faktory, ktoré spôsobujú kardiovaskulárne ochorenia, ako je genetika a staroba, je ťažšie ovplyvniť, iné, ako napríklad environmentálne a behaviorálne, možno riešiť prostredníctvom cielených politík. História EÚ v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia ukazuje, že takéto politiky fungujú: Únia je už na dobrej ceste k splneniu cieľa akčného plánu nulového znečistenia, ktorým je zníženie predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia o viac ako 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

Plán Európskej komisie pre kardiovaskulárne zdravie v EÚ – ktorý je v súčasnosti vo vývoji – ponúka príležitosť na lepšie začlenenie environmentálnych faktorov zdravia do politík. 

Kľúčové environmentálne faktory
Kľúčovými environmentálnymi faktormi, ktoré prispievajú k úmrtiam na kardiovaskulárne ochorenia, sú znečistenie ovzdušia, extrémne teploty a extrémne poveternostné javy, hluk z dopravy, vystavenie toxickým látkam (vrátane ťažkých kovov a chemických látok narúšajúcich endokrinný systém). V Európe sa environmentálne faktory líšia podľa regiónu. 
Kardiovaskulárne ochorenia ovplyvňujú mnoho životov v Európe. Sú najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ: v roku 2022 na ne zomrelo viac ako 1,7 milióna ľudí, čo predstavuje tretinu všetkých úmrtí v bloku v danom roku (EUROSTAT, 2025; Timmis a kol., 2022; WHO, 2022). Okrem toho sa každý rok diagnostikuje viac ako 6 miliónov nových prípadov kardiovaskulárnych ochorení, čo Európu stojí približne 282 miliárd EUR (Luengo-Fernandez a kol., 2023).
Príčiny kardiovaskulárnych ochorení sú zložité a ku klinickým premenným, ktoré ovplyvňujú kardiovaskulárne zdravie, prispieva niekoľko faktorov (pozri obrázok nižšie) . Niektoré kardiovaskulárne riziká, ako je vek a rodinná anamnéza, sú pre jednotlivca vlastné a nemožno ich zmeniť. Iné rizikové faktory, najmä behaviorálne a environmentálne, sú modifikovateľné prostredníctvom intervencií a politík. Ich riešenie je kľúčové pre prevenciu.

Kardiovaskulárne rizikové faktory prostredia
Odhaduje sa, že v EÚ kľúčové environmentálne faktory vrátane znečistenia ovzdušia, extrémnych teplôt a chemikálií spôsobujú najmenej 18 % všetkých úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia a takmer 17 % kardiovaskulárnej záťaže ochorení, čo je kombinovaná miera úmrtnosti a ochorenia (IHME, 2024; Prüss-Üstün a kol., 2016; Vaduganathan a kol., 2022). Táto záťaž je v EÚ nerovnomerne rozložená, čo odráža rozdiely v expozícii kľúčovým environmentálnym rizikovým faktorom (pozri nasledujúci obrázok). Okrem toho sú tieto podiely pravdepodobne podhodnotené, pretože nezahŕňajú expozíciu environmentálnemu hluku a mnohým kardiotoxickým chemikáliám.

Znečistenie ovzdušia
Znečistenie ovzdušia spôsobuje približne 8 % úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v EÚ (IHME, 2024) a samotné častice PM_2,5 spôsobujú každý rok viac ako 130 000 úmrtí na ischemickú chorobu srdca (ICHS) a mozgovú príhodu (EEA, 2024a). Taktiež vedie k strate viac ako 1 milióna rokov života ročne. Jemné častice (PM_2,5), oxid dusičitý (NO_₂) a ozón (O_₃) sú tri kľúčové znečisťujúce látky spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami v Európe. Dlhodobé vystavenie týmto znečisťujúcim látkam významne prispieva k predčasnej úmrtnosti a chronickým kardiovaskulárnym ochoreniam vrátane infarktov, mozgových príhod a srdcového zlyhania. Okrem toho je znečistenie ovzdušia nerovnomerne rozložené; napríklad hladiny PM_2,5 sú v chudobnejších regiónoch EÚ konzistentne vyššie.
Pasívne fajčenie je forma znečistenia ovzdušia, ktorá obsahuje približne 7 000 chemikálií, z ktorých mnohé zvyšujú riziko mozgovej príhody a ischemickej choroby srdca, a spôsobuje približne 2 % úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v Európe (IHME, 2024). Tento vplyv by sa mohol pridať k celkovej environmentálnej záťaži kardiovaskulárnych ochorení, keďže pasívne fajčenie predstavuje environmentálnu expozíciu. Nové dôkazy naznačujú, že ani pasívny aerosól z elektronických cigariet nemusí byť bezpečný (Bianco a kol., 2021; Patanavanich a kol., 2025). Zóny bez dymu pomáhajú predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam a Rada nabáda členské štáty, aby rozšírili politiky nefajčenia na kľúčové vonkajšie oblasti.

Hlukové znečistenie z dopravy
Dlhodobé vystavenie hluku z dopravy – z cestnej, železničnej a leteckej dopravy – v Európe sa každoročne spája s úmrtiami na kardiovaskulárne ochorenia a novými prípadmi kardiovaskulárnych ochorení. Hluk spúšťa stresové reakcie a narúša spánok, čím prispieva k systémovému zápalu. Postupom času tieto účinky zvyšujú riziko vzniku rôznych zdravotných problémov, najmä kardiovaskulárnych ochorení, ako je ischemická choroba srdca, mozgová príhoda a srdcové zlyhanie (Münzel a kol., 2025b). Odhaduje sa, že približne 66 000 predčasných úmrtí ročne v EÚ je spôsobených vystavením hluku z dopravy, pričom viac ako 30 % z nich je spôsobených kardiovaskulárnymi príčinami. Okrem toho približne 50 000 nových prípadov kardiovaskulárnych ochorení súvisí s hlukom z dopravy, čo predstavuje približne 0,7 % všetkých prípadov kardiovaskulárnych ochorení v Európe (EEA, 2025a).

Expozícia chemikáliám
Expozícia toxickým chemikáliám v európskom prostredí, vrátane pracovísk, tiež zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Ťažké kovy, ako je arzén, meď, kadmium, ortuť a najmä olovo, sú spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami, a to aj pri veľmi nízkych úrovniach expozície, ak sú vystavené dlhšiemu času (Shrivastav a kol., 2024). Medzi tieto ochorenia patrí ischemická choroba srdca (ICHS), mozgová príhoda a fibrilácia predsiení – zmena srdcového rytmu, ktorá zvyšuje riziko závažných kardiovaskulárnych ochorení. Samotné olovo predstavuje odhadom 2 % až 4 % úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v EÚ (IHME, 2024). V rôznych európskych krajinách môže hladina olova, ktorá sa už nachádza v krvi ľudí, zvýšiť kardiovaskulárne riziko (Plass a kol., 2024). Benzén a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH), bežné látky znečisťujúce ovzdušie, sú tiež spojené so zvýšeným rizikom infarktu a hypertenzie. Platí to najmä na pracoviskách s vysokou úrovňou expozície.
Stále viac dôkazov spája vystavenie chemikáliám narúšajúcim endokrinný systém s poškodením kardiovaskulárneho systému (Assenza a kol., 2025). Odhaduje sa, že len ftalát (DEHP), známy endokrinný disruptor, spôsobil v Európe viac ako 27 000 úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia u ľudí vo veku 55 až 64 rokov (Hyman a kol., 2025). Nové dôkazy spájajú „navždy pôsobiace chemikálie“, ako sú perfluóralkylové a polyfluóralkylové látky (PFAS), z ktorých niektoré sa čoraz viac hromadia v životnom prostredí a u ľudí, s kardiovaskulárnymi rizikami (Arredondo Eve a kol., 2024; Zhu a kol., 2024). Niektoré z týchto znečisťujúcich látok sú cieľom kontrol podľa aktualizovanej rámcovej smernice o vode. Nemáme však úplný obraz o tom, ako toxické chemikálie ovplyvňujú kardiovaskulárne ochorenia. Epidemiologické štúdie pokrývajú len malú časť chemikálií v našom okolí. Štandardizované testovacie metódy používané na dokumentovanie chemickej bezpečnosti sú často nedostatočné, pokiaľ ide o detekciu kardiovaskulárnych ochorení (Schaffert a kol., 2023). To znamená, že pravdepodobne výrazne podceňujeme, ako vystavenie chemikáliám ovplyvňuje kardiovaskulárny systém.

Klimatické faktory
Európa čelí bezprecedentným a stupňujúcim sa extrémnym klimatickým udalostiam, ktoré môžu spôsobiť alebo zhoršiť kardiovaskulárne ochorenia. Napríklad pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami sú obzvlášť zraniteľní voči teplu, pričom riziko hospitalizácie počas dní s vlnami horúčav sa zvyšuje o 16 % (Alho a kol., 2024). Odhaduje sa, že 95 % úmrtí spojených s extrémnymi poveternostnými vplyvmi a klímou zaznamenanými v Európe v rokoch 1980 až 2023 súviselo s vlnami horúčav (EEA, 2024b). A keďže 19 % populácie EÚ uvádza, že si počas leta nedokáže udržať svoj domov pohodlne chladný (EEA, 2025b), zraniteľné skupiny obyvateľstva sú obzvlášť vystavené nebezpečne vysokým teplotám. Okrem toho, teplo a znečistenie ovzdušia majú synergický účinok na zdravie (EEA, 2023b). Zmena klímy pravdepodobne zvýši tvorbu prízemného ozónu a ovplyvní koncentrácie častíc prostredníctvom tepelných inverzií, ktoré zachytávajú znečistenie na úrovni zeme (Doherty a kol., 2017; Hamer a kol., 2024). Od začiatku roka 2025 bolo zistených 1 868 požiarov, ktoré spálili viac ako 1 milión hektárov, a rok 2025 sa stal najhorším rokom lesných požiarov v histórii zaznamenaných v Európe. Dym z lesných požiarov zvyšuje riziko infarktu a mozgovej príhody, najmä u starších ľudí a osôb s už existujúcimi zdravotnými problémami (Hadley a kol., 2022). Dym a fyzicky namáhavé úlohy súvisiace s kontrolou lesných požiarov tiež zvyšujú kardiovaskulárne riziká pre hasičov (EU-OSHA, 2023; Groot a kol., 2019). Infarkt je druhou najčastejšou príčinou úmrtí spojených s povodňami po utopení (Petrucci a kol., 2019).
Chlad tiež zostáva značným rizikom pre kardiovaskulárne zdravie. Nízke teploty zužujú naše cievy, zvyšujú krvný tlak a nútia srdce pracovať intenzívnejšie. To môže tiež zvýšiť viskozitu krvi, čo zvyšuje riziko vzniku zrazenín, mozgovej príhody alebo infarktu. Tieto riziká sú relevantnejšie pre osoby s už existujúcim kardiovaskulárnym ochorením (Manou-Stathopoulou a kol., 2015). Takmer 7 % úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia možno pripísať nízkym teplotám, čo je oveľa silnejší účinok ako v prípade tepla (García-León a kol., 2024) a zhoršuje ho energetická chudoba. V roku 2023 približne 9,3 % obyvateľov EÚ (a 16,2 % domácností s nízkymi príjmami) uviedlo, že si nedokážu dostatočne vykurovať svoje domovy (Správa o stave energetickej únie za rok 2024, Energetická chudoba 2024).

Čo sa urobilo v súvislosti s environmentálnymi kardiovaskulárnymi rizikami? Fungovalo to?
V roku 2021 Akčný plán nulového znečistenia (The Zero Pollution Action Plan - ZPAP) stanovil víziu do roku 2050 a niekoľko cieľov do roku 2030 na zníženie znečistenia. Ciele týkajúce sa ovzdušia a hluku sú obzvlášť dôležité pre kardiovaskulárne choroby. Stanovuje tiež deväť hlavných iniciatív (okrem iného v oblasti nerovností, mestských opatrení a regionálnych opatrení) a 33 opatrení, z ktorých väčšina bola medzitým implementovaná. Monitorovanie a hodnotenie výhľadu nulového znečistenia (EEA, 2025c) pravidelne načrtáva pokrok v prevencii a znižovaní znečistenia a hodnotí environmentálne vplyvy na zdravie.
Politiky a nariadenia EÚ, ktorých cieľom je boj proti znečisteniu ovzdušia, fungujú. Znížilo sa v celej EÚ, čo viedlo k menšiemu počtu pripísateľných predčasných úmrtí. EÚ je tiež na dobrej ceste k splneniu cieľa ZPAP, ktorým je zníženie predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia o viac ako 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Avšak 95 % obyvateľov EÚ, najmä tí v mestských oblastiach, sú stále vystavení nebezpečným úrovniam znečistenia (na základe usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie).
Vystavenie škodlivým hladinám environmentálneho hluku sa od roku 2012 výrazne neznížilo. Cieľom EÚ je dosiahnuť do roku 2030 30%-né zníženie počtu osôb chronicky rušených hlukom z dopravy v porovnaní s rokom 2017 sa pravdepodobne nesplní bez ďalších opatrení.
Súčasné úsilie o minimalizáciu vplyvov na zdravie, vrátane kardiovaskulárnych, z expozícií zhoršených zmenou klímy je nedostatočné. Kardiovaskulárne vplyvy sú čoraz viac uznávané v národných adaptačných politikách (20 z 37) a národných zdravotných stratégiách (20 z 34) (ECHO, 2025). Bez urgentných a rozsiahlych opatrení – nad rámec politík v sektore zdravotníctva – by sa však niektoré vplyvy na zdravie mohli v strednodobom a dlhodobom horizonte výrazne zhoršiť.
Dosiahol sa pokrok v znižovaní používania a rizika chemických pesticídov, ako aj nebezpečnejších pesticídov. Vďaka údajom z biomonitorovania ľudí zo štúdií HBM4EU (Veda a politika pre zdravú budúcnosť) a Partnerstvo pre hodnotenie rizík z chemikálií (PARC) financovaných EÚ sa pozorovalo, že koncentrácie kardiotoxických chemikálií (látok ako olovo) v krvi obyvateľov EÚ sa znížili – v niektorých prípadoch však ešte nie na bezpečnú úroveň (Sy a kol., 2024; Plass a kol., 2024).

Potenciálne riešenia
Environmentálne kardiovaskulárne rizikové faktory možno ďalej znižovať prostredníctvom politík a intervencií, ktoré prospievajú veľkým skupinám obyvateľstva naraz. To by si vyžadovalo špecifické opatrenia na riešenie environmentálnych rizikových faktorov, ako aj širšie opatrenia vo všetkých sektoroch.

Znižovanie environmentálnych kardiovaskulárnych rizikových faktorov:
Znečistenie ovzdušia: účinné vykonávanie revidovanej smernice o kvalite ovzdušia (EÚ) 2024/2881 je kľúčové pre kardiovaskulárnu ochranu. Smernica konkrétne pomôže znížiť úrovne znečistenia ovzdušia, priblížiť ich k odporúčaniam WHO a pomôcť dosiahnuť ciele ZPAP. Očakáva sa, že požiadavka smernice poskytovať informácie týkajúce sa zdravia prispôsobené citlivým skupinám obyvateľstva vrátane osôb s už existujúcimi zdravotnými problémami pomôže chrániť kardiovaskulárnych pacientov.
Environmentálny hluk: zníženie hluku z dopravy na dosiahnutie cieľov ZPAP si vyžaduje rozsiahle intervencie, prísnejšie regulačné opatrenia, lepšie urbanistické plánovanie a väčšie povedomie o jeho vplyve na zdravie. Mnohé opatrenia urbanistického plánovania, ktoré znižujú hluk, ako napríklad zvýšenie prístupu k pokojným, zeleným plochám a podpora aktívnych spôsobov dopravy, uvoľňujú stres a podporujú pohyb. Aj tieto opatrenia môžu prospieť kardiovaskulárnemu zdraviu.
Chemikálie: Znižovanie kardiovaskulárnych rizík spôsobených chemikáliami závisí od lepšieho presadzovania chemických predpisov, urýchlenia postupného vyraďovania kardiotoxických látok a podpory bezpečnejších alternatív k nim. Monitorovanie a ľudský biomonitoring by sa mali zlepšiť, najmä v prípade nových kontaminantov. Je tiež nevyhnutné podporovať výskumné aktivity na zvýšenie vedomostnej základne, a to aj vývojom nových metód na testovanie kardiovaskulárnych účinkov chemikálií.
Zmena klímy: Zdravotnícke systémy by sa mali pripraviť na klimatické vplyvy na kardiovaskulárne zdravie a zmierniť ich prostredníctvom systémov včasného varovania, kampaní v oblasti verejného zdravia a cielenej podpory zraniteľných skupín (napr. v rámci akčných plánov pre zdravie v dôsledku tepla). Lepšia integrácia zdravia do plánovania adaptácie na zmenu klímy, najmä na úrovni miestnej samosprávy, je nevyhnutná, keďže klimatické riziká rastú. Opatrenia v tejto oblasti možno podporiť dôkazmi vrátane prípadových štúdií a ukazovateľov, ktoré sú k dispozícii na Európskom observatóriu pre klímu a zdravie.

Integrované konanie:
Prístup „Jedno zdravie“: Integrácia environmentálnych aspektov do opatrení na prevenciu neprenosných chorôb by mohla posilniť prístup EÚ „Jedno zdravie“, ktorý je založený na prepojení a vzájomnej závislosti medzi zdravím ľudí, zvierat, rastlín a širším životným prostredím. Silné a koordinované opatrenia na úrovni EÚ aj na globálnej úrovni sú možné len prostredníctvom agilnej medzisektorovej spolupráce medzi sektormi zdravotníctva, hospodárstva (chemikálie), klímy a životného prostredia.
Verejné povedomie a vzdelávanie: Kampane v oblasti verejného zdravia môžu účinne zvyšovať povedomie o kardiovaskulárnych rizikách spôsobených environmentálnymi stresovými faktormi a podporovať zmeny životného štýlu (Münzel a kol., 2025). Osobné opatrenia na zníženie vystavenia (napr. znečisteniu ovzdušia) môžu dopĺňať, nie nahrádzať, znižovanie emisií v celom systéme. Nástroje EEA, ako napríklad Európsky atlas životného prostredia a zdravia EEA, Index kvality ovzdušia a Prehliadač kvality ovzdušia v európskych mestách, ako aj prehľady nulového znečistenia pre regióny a mestá, môžu využívať pacienti a zdravotnícki pracovníci.
Verejné povedomie a zapojenie zdravotníckych pracovníkov: zatiaľ čo niektoré lekárske fakulty rozširujú učebné osnovy o environmentálne zdravie a klimatické zmeny, väčšine z nich stále chýba formálne vzdelanie v týchto oblastiach. V roku 2020 približne 75 % európskych lekárskych fakúlt nepokrývalo problematiku zmeny klímy a zdravia a v roku 2022 väčšine lekárov a sestier vo Francúzsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve chýbala podpora v oblasti environmentálnej gramotnosti (EEA, 2024c). Zároveň úspech iniciatív, ako napríklad Nurses Climate Challenge Europe (Zdravotné sestry a klimatická výzva pre Európu) alebo European Climate and Health Responder Course (Kurz európskeho pracovníka pre reakciu na klímu a zdravie), dokazuje, že odborníci v oblasti zdravotníctva a verejného zdravia majú záujem dozvedieť sa viac o prepojeniach medzi zdravím a životným prostredím.
Riešenia blízke prírode: mestská zeleň, parky, zelené koridory a modré priestory znižujú kardiovaskulárne riziko zlepšením kvality ovzdušia, znížením hlukového znečistenia, znížením vystavenia teplu, podporou fyzickej aktivity a zmiernením stresu (WHO, 2025). Príklady riešení blízkych prírode, ktoré chránia zdravie, možno nájsť v repozitároch Európskeho strediska pre monitorovanie klímy a zdravia.

Zdroj: Preventing cardiovascular disease through a healthy environment | Publications | European Environment Agency (EEA)