Ako sa chrániť
Vždy keď ideme von, automaticky kontrolujeme aké bude počasie. Vieme tomu prispôsobiť oblečenie i aktivity. Nemenej dôležité pri plánovaní aktivít je poznať kvalitu ovzdušia. Vystavenie sa znečistenému ovzdušiu počas pobytu vonku, môže predstavovať vážne riziko pre ľudské zdravie.
Hoci niekedy aj sami pomocou čuchu či zraku vieme identifikovať, či je ovzdušie čisté, alebo nie, spoľahlivejšie je preveriť si situáciu na stránke dnesdycham.sk. Tu sa rýchlym a prehľadným spôsobom môžeme dozvedieť, aký je aktuálny stav kvality ovzdušia vo vybraných lokalitách na Slovensku spolu s odporúčaním, či a ako je potrebné obmedziť aktivity vo vonkajšom prostredí. Rovnako aj mobilná aplikácia "Dnes dýcham" je voľne dostupná, umožňuje nastavenie notifikácií pre sledovanie vybraných monitorovacích staníc – je intuitívna a ľahko sa s ňou pracuje.
Aké je znečistenie ovzdušia nezávisí len od zdroja znečisťovania, napr. dym s komínov rodinných domov, ale aj od rozptylových podmienok v území. Keď je silný vietor, znečisťujúce látky sa rýchlo rozptýlia; keď je vzduch pokojný, znečisťujúce látky sú koncentrované a stagnujú (napr. jesenné a zimné inverzie). Teplota a slnečné svetlo tiež ovplyvňujú chemické reakcie, pri ktorých sa môže vytvárať prízemný ozón. Dážď vo všeobecnosti odplavuje znečisťujúce látky, a tak zanecháva vzduch čistejší. Ale niekedy (najmä pri vysokých koncentráciách oxidu siričitého (SO2) a oxidov dusíka (NOx)) ich môže rozpustiť vo svojich kvapkách, čím sa vytvorí kyslý dážď, ktorý môže poškodiť pôdu, vegetáciu, potoky a jazerá.
Index kvality ovzdušia
Index kvality ovzdušia (IKO) je hodnotením aktuálneho stavu kvality ovzdušia v konkrétnom mieste a čase. IKOZL sa počíta podľa uvedeného vzorca z priemerných hodinových koncentrácií jednotlivo za znečisťujúce látky (ZL) PM10, PM2,5, SO2, NO2 a O3 nameraných na AMS. Vypočítané hodnoty IKOZL sa porovnávajú s intervalom hodnôt, ktorý zohľadňuje mieru krátkodobého vplyvu znečisteného ovzdušia na ľudské zdravie (pozrite tabuľku).
Kvalita ovzdušia | IKO | PM2,5 | PM10 | NO2 | SO2 | O3 |
---|---|---|---|---|---|---|
ILo - IHi | cLo - cHi | |||||
Dobrá | 0-33 | 0-20 | 0-40 | 0-40 | 0-50 | 0-65 |
Zhoršená | >33-66 | >20-50 | >40-100 | >40-200 | >50-250 | >65-180 |
Zlá | >66-100 | >50-650 | >100-500 | >200-400 | >250-850 | >180-300 |
IKO = najhorší stav IKOZL (najvyššia hodnota IKOZL)
IKOZL sa počíta z priemerných hodinových koncentrácii nameraných na automatizovaných monitorovacích staniciach za znečisťujúce látky (ZL): PM10, PM2,5, NOx, SO2, O3. IKO sa hodnotí za podmienky, ak je nameraná koncentrácia minimálne aspoň za jednu znečisťujúcu látku.
- IKOZL – index pre znečisťujúcu látku
- cZL – príslušná koncentrácia ZL
- cHi – hraničná hodnota koncentrácie, ktorá je väčšia alebo rovná ako cZL
- cLo – hraničná hodnota koncentrácie, ktorá je menšia alebo rovná ako cZL
- IHi – hodnota IKO prislúchajúca k cHi
- ILo – hodnota IKO prislúchajúca k cLo
Semafor kvality ovzdušia
Kvalita ovzdušia: dobrá
Kvalita ovzdušia: zhoršená
Kvalita ovzdušia: zlá
Citlivé skupiny
Citlivé skupiny obyvateľstva sú zlou kvalitou ovzdušia ohrozené viac než bežná populácia a je u nich vyššia pravdepodobnosť výskytu zdravotných príznakov spôsobených zhoršenou kvalitou ovzdušia. Patria sem deti, tehotné ženy, chronicky chorí ľudia a seniori.
Čo robiť pri zhoršenej či zlej kvalite ovzdušia?
Pri svojej každodennej rutine sa môžeme správať ohľaduplnejšie k ovzdušiu. O tom, ako môžeme v rámci svojich bežných činností prispieť svojou malou troškou k lepšej kvalite ovzdušia, hovorí podstránka „Ako pomôcť“ (pripravujeme). Keď je úroveň znečistenia prachovými časticami zvýšená, osoby s ochorením dýchacích ciest môžu mať problém dýchať tak hlboko alebo energicky ako normálne a môžu pociťovať kašeľ a nepríjemné pocity na hrudi, sipot, dýchavičnosť a nezvyčajnú únavu. Tieto príznaky naznačujú, že by mali znížiť vystavenie znečisťujúcim látkam a riadiť sa semaforom kvality ovzdušia. Ľuďom so srdcovo-cievnym ochorením môže vystavenie vysokej úrovni znečistenia prachovými časticami spôsobiť v krátkom čase vážne problémy – dokonca aj infarkty – bez varovných príznakov. Títo pacienti by teda nemali predpokladať, že sú v bezpečí len preto, že nemajú príznaky. Symptómy ako bolesť alebo tlak na hrudníku, búšenie srdca, dýchavičnosť alebo nezvyčajná únava môžu naznačovať vážny problém. Zatiaľ čo zdravé deti zvyčajne nepociťujú vážne zdravotné účinky z krátkodobého vystavenia znečisťujúcim látkam, dôkazy naznačujú, že dlhodobé vystavenie môže ovplyvniť rast funkcie pľúc. Deti sú viac ohrozené než dospelí, pretože sú aktívnejšie vonku.
Zdroj: SHMÚ, WHO, EEA, US EPA