Limity kvality ovzdušia: prečo existujú a čo hovoria

Čo sú to limity kvality ovzdušia?

Limity nie sú byrokracia. Sú to vedecky stanovené hranice, ktoré určujú, aké množstvo škodlivín môže byť vo vzduchu, aby to ešte nebolo rizikové pre ľudské zdravie. V ľudskej reči to znamená toto:

• keď sú hodnoty pod limitom → vzduch je v norme
• keď sa limity prekročia → zvyšuje sa riziko pre citlivé skupiny (deti, seniori, astmatici)
• keď sa prekračujú často → ide o dlhodobý problém, ktorý treba riešiť

Ktoré látky z hľadiska ľudského zdravia najviac sledujeme?

PM₁₀ a PM_2,5  prachové častice, ktoré prenikajú hlboko do tela.
PM₁₀: denný limit 50 µg/m³ (nesmie byť prekročený viac ako 35 dní v roku) a ročný limit 40 µg/m³
PM_2,5: ročný limit 20 µg/m³
Tieto častice vznikajú pri kúrení, doprave, priemysle a v oblastiach so slabým prúdením vzduchu. Viac aj o nižšie spomínaných znečisťujúcich látkach si môžete prečítať tu.
Kde s nimi máme na Slovensku najväčší problém?
   Jelšava – priemysel a lokálne kúrenie
   Veľká Ida – kombinácia priemyslu a dopravného zaťaženia
   Plášťovce – zimné kúrenie tuhými palivami, nízka výmena vzduchu
   Oščadnica – kotlinový efekt, inverzie, lokálne kúrenie
...a mnohé krajské mestá a to hlavne v prípade nepriaznivých podmienok, najmä v zimných epizódach, kedy sa poja tri hlavné faktory ako doprava, kúrenie a nepriaznivé počasie.

NO₂ - oxid dusičitý – typický „mestský plyn“, ktorý vzniká najmä z dopravy.
NO₂: denný limit 200 µg/m³ (nesmie byť prekročený viac ako 18 dní v roku) a ročný limit 40 µg/m³ 
Najväčší problém robí v lokalitách ako väčšie mestá s hustou dopravou, prípadne úseky s intenzívnym tranzitom, alebo oblasti pri priemyselných zdrojoch
 

O₃ - prízemný ozón
O₃: cieľová hodnota 120 µg/m³ (nesmie byť prekročený viac ako 25 dní v roku)
Vzniká najmä v lete, keď slnko reaguje s inými znečisťujúcimi látkami v ovzduší.
Najčastejšie sa vyskytuje na južnom a západnom Slovensku počas horúčav, v oblastiach s mestskými dopravnými uzlami v slnečnom letnom období a v oblastiach s dlhými slnečnými dňami a slabým vetrom.
 

Horná a dolná medza: kde treba merať viac a kde menej
Kvalita ovzdušia sa nedá sledovať „od oka“. Aby sme vedeli, kde treba merať presne a kde stačí jednoduchší dohľad, používame systém horných a dolných medzí. Znie to technicky, ale v skutočnosti ide o veľmi praktickú vec: tam, kde je vzduch dlhodobo horší, meriame viac. Tam, kde je problém menší, stačí menej časté sledovanie. Je to spôsob, ako mať prehľad o tom, čo dýchame — bez zbytočného plytvania zdrojmi a zároveň s dôrazom na regióny, ktoré to najviac potrebujú. Aby sme mali prehľad o tom, čo dýchame, používa sa systém dvoch hraníc:
Horná medza: tam, kde je znečistenie vyššie → meria sa pravidelne a presne
Dolná medza: tam, kde je znečistenie nižšie → stačí modelovanie alebo menej časté merania
V praxi to znamená, že v problémových regiónoch je hustejšia sieť meraní, aby sme mali presné dáta.

Výstražné prahy: keď už treba upozorniť ľudí
Ak koncentrácie prekročia určitú hranicu, vydáva sa oznámenie o vzniku smogovej situácie resp. výstraha pred závažnou smogovou situáciou. Keď koncentrácie škodlivín prekročia určité hranice, je dôležité o tom vedieť. Preto zverejňujeme upozornenia a výstrahy priamo na dnesdycham.sk - aby ste mali prehľad o tom, čo dýchate, a mohli sa podľa toho rozhodovať. Keď sa kvalita ovzdušia výrazne zhorší, je dôležité o tom vedieť včas. Preto existujú informačné a výstražné prahy, ktoré určujú, kedy treba ľudí upozorniť na zhoršené podmienky. Na dnesdycham.sk tieto upozornenia zverejňujeme pre každú zónu, aby ste mali prehľad o tom, čo dýchate: 
 

• Pri ozóne sa vydáva oznámenie po prekročení 180 µg/m³ (1-hodinový priemer) a výstraha po prekročení 240 µg/m³.
• Pri PM₁₀ prichádza oznámenie po prekročení 100 µg/m³ (12-hodinový kĺzavý priemer) a ak sa podľa predpovede neočakáva zlepšenie; výstraha nasleduje po prekročení 150 µg/m³ za rovnakých podmienok.
• Pri SO₂ a NO₂ sa výstraha vyhlasuje po prekročení 500 µg/m³ pre SO₂ a 400 µg/m³ pre NO₂, ak tieto hodnoty trvajú tri hodiny a predpoveď naznačuje pretrvávanie nepriaznivých podmienok.

Vtedy odporúčame:

• obmedziť dobu pobytu vonku,
• skrátiť vetranie obytných miestností,
• obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity).

Obyvateľstvo využívajúce lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivo (pece, kachle, kotly ústredného kúrenia, kozuby a pod.) by malo dlhodobo dodržiavať tieto zásady:

• Nespaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.), okrem PM10 pri spaľovaní takéhoto dopadu vznikajú aj ďalšie toxické látky.
• V prípade kúrenia drevom používať drevo dobre vysušené (malo by sa sušiť 1-2 roky).
• Udržovať spaľovanie paliva pokiaľ možno v optimálnych podmienkach:
  −    pravidelne čistiť kotol a komín,
  −    prikladať radšej častejšie po menších dávkach,
  −    nastaviť regulačné klapky tak, aby mal vzduch prístup k palivu, nedusiť oheň,
  −    ak je to možné, udržovať teplotu za kotlom medzi 150-250°C.
  −    Pokiaľ je to možné, vymeniť staré spaľovacie zariadenie za moderný kotol s nízkymi emisiami škodlivých látok.

Obmedzenia je potrebné dodržiavať a aktivity časovo obmedzovať tým viac, čím vyššie sú koncentrácie častíc PM₁₀ v ovzduší a čím rizikovejší z hľadiska zdravia sú exponovaní jedinci. Najčastejšie sa to týka zimných epizód PM₁₀. Viete, prečo je dobré o limitoch vedieť? Lebo limity nám pomáhajú pochopiť, kedy je vzduch v norme a kedy je dobré byť opatrnejší. Limity nie sú o číslach. Sú o tom, čo dýchame každý deň, čo dýchame dnes a čo budeme dýchať aj zajtra. Limity sú nastavené tak, aby chránili najzraniteľnejších - deti, seniorov a ľudí s ochoreniami dýchacích ciest či srdca. Keď sa prekročia, znamená to, že vzduch už môže spôsobovať podráždenie, zhoršené dýchanie alebo zvýšenú záťaž pre srdce. Nové vedecké poznatky ukazujú, že aj nižšie koncentrácie znečistenia majú vplyv na zdravie a preto sa limity časom prehodnocujú k čoraz nižším hraniciam. Sprísňovanie limitov je teda spôsob, ako lepšie chrániť ľudí.