20. november - svetový deň bez fajčenia

Aktívny fajčiar vdychuje priamo fajčením 15 % škodlivých látok z tabakového dymu a až 85 % z tabakového dymu uniká do ovzdušia. Počas pasívneho fajčenia okrem priameho vplyvu cigaretového dymu na fajčiara dochádza aj k nepriamemu poškodzovaniu nefajčiarov. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje najmä vtedy, ak ide o deti, tehotné ženy a mladistvých. Nikotín sa vstrebáva sliznicami hlavne tráviaceho a dýchacieho traktu. Prechádza aj do materského mlieka, tiež prestupuje cez placentu na plod a poškodzuje jeho zdravý vývoj.

Každá cigareta obsahuje okrem tabaku, papiera, filtra a lepidla viac ako 700 prídavných látok. Tabakový dym obsahuje okrem nikotínu a dechtu viac ako 4000 škodlivých chemických látok. Decht je surový bezvodý a beznikotínový kondenzát dymu. Po inhalácii tabakového dymu sa nikotín dostáva do mozgu do 10 sekúnd. Nikotín je látka, ktorá vyvoláva a udržuje svojimi psychofyziologickými účinkami závislosť na fajčení. Tabakový dym vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku. Ide v podstate o zmes plynov, nekondenzovaných pár a tekutých i pevných častíc. Pri horení tabaku vznikajú kombinácie rôznych zlúčenín.  

Filtre sú vynález z čias, keď sa prvýkrát začalo o škodlivosti cigariet hovoriť, a tabakové firmy boli nútené reagovať na svoje lži o bezpečnosti cigariet. Rozhodli sa opäť zavádzať, ale tentokrát o tom, že s filtrom je fajčenie menej škodlivé. Doteraz nebolo nikdy dokázané, že by zlepšovali zdravotné dôsledky fajčenia. Zatiaľ čo väčšina obsahu cigariet sa pri fajčení rozpadne, nie všetko zhorí. Zostávajú bilióny cigaretových filtrov, z ktorých iba približne tretina skončí v odpadkových košoch. Cigaretové ohorky sú najrozšírenejší druh odpadkov v mestách aj v prírode. Ich odhodenie na zem ľudia považujú za bežný a bezpečný spôsob nakladania s týmto odpadom.
Cigaretové filtre sú vyrobené z plastu nazývaného acetát celulózy. Keď sa vyhodia, do životného prostredia sa nedostane iba plast, ale aj nikotín, ťažké kovy, mikroplasty a mnoho ďalších chemikálií, ktoré sa uvoľňujú do okolitého prostredia. Smernica o jednorazových plastoch zavádza nové varovania, ktoré na zloženie obalov zákazníkov upozornia. Cieľom je, aby ich nezahadzovali na zem, odkiaľ sa dostávajú do oceánov a znečisťujú životné prostredie. Na škatuľkách slovenských cigariet nové označenia pribudnú až v roku 2022.
Fajčenie má nepriaznivé účinky na srdcové cievy. Spôsobuje vazokonstrikciu (zúženie ciev), splodiny pri fajčení podporujú vznik rakoviny pľúc. Mnohí ľudia začínajú fajčiť v útlom veku, v čase, keď nedokážu ešte dostatočne pochopiť hroziace nebezpečenstvo a neúprosne sa dostavujúce neskoršie následky z fajčenia tabaku, najmä jeho hlavnej zložky: nikotínu, oxidu uhoľnatého, a aj ďalších. Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU, PAH) sa uvoľňujú do prostredia pri nedokonalom spaľovaní. Dokážu tvoriť ďalšie zlúčeniny, ktoré sú oveľa škodlivejšie. Indikátorom PAU je benzo(a)pyrén, ktorý je potvrdený ľudský karcinogén.

Vplyvom škodlivín vznikajúcich pri fajčení sa riasinkový epitel prirodzene vyskytujúci sa v dýchacích cestách mení, priedušky a pľúca strácajú schopnosť brániť sa voči infekciám, čo vedie k chronickému zápalu priedušiek, sprevádzaného dusivým kašľom. Okrem rakoviny pľúc s fajčením súvisia i zhubné nádory ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka a horných partií žalúdka, ďalej zhubné nádory močového mechúra, obličiek, slinivky brušnej, hrubého čreva, konečníka a u žien krčka maternice. Na Slovensku tvoria zhubné nádory pľúc asi 25% všetkých ochorení a jednu tretinu úmrtí na všetky nádory u mužov ročne.

Údaje týkajúce sa fajčenia zisťoval ÚVZ SR v rokoch 2013, 2016 a 2019 dotazníkom Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov SR. V roku 2019 tvorilo výskumnú vzorku 3 744 respondentov, pričom bolo 49,8 % mužov a 50,2 % žien. Respondenti boli vo veku od 15 rokov. Fajčenie má na Slovensku dlhodobo klesajúci trend. Pred desiatimi rokmi fajčilo okolo 40 % populácie na Slovensku, v roku 2019 to bolo 18,5 %. Pozitívnou správou je, že od roku 2013 stúpa v Slovenskej republike podiel nefajčiarov. V roku 2013 bolo 66,3 % nefajčiarov, zatiaľ čo v roku 2019 je to až 70,7 % nefajčiarov. Klesajúca miera globálneho užívania tabaku súvisí najmä so zvýšeným povedomím o jeho zdravotných účinkoch ako aj prísnejšími vnútroštátnymi predpismi o kontrole tabaku (Zákon o ochrane nefajčiarov). Obec môže všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať fajčenie aj na iných verejne prístupných miestach.

Fajčenie môže spôsobiť mnohé ekonomické a sociálne problémy. Fajčiari spôsobujú odhadom dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari, napríklad požiare, fajčiarske prestávky zasa znižujú ich pracovnú produktivitu. Hospodárske následky fajčenia vyplývajú z väčšej absencie fajčiarov na pracovisku (pre choroby súvisiace s fajčením) a zo zníženej pracovnej výkonnosti. Fajčenie často prispieva k predčasnému starnutiu a skoršiemu skončeniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnícku starostlivosť o takýchto pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov. Náklady na fajčenie platia aj nefajčiari. Sú to náklady na zdravotné poškodenia fajčiarov (zdravotné náklady na liečbu ale aj predčasnú invaliditu), ale aj cena za znečistenie prostredia nefajčiarov a zdravotné následky pasívneho fajčenia.