Aj ovzdušie má svoj medzinárodný deň. Je ním 7. september
06. 09. 2024
Aj ovzdušie má svoj medzinárodný deň. A plne si ho zaslúži. Znečistenie ovzdušia je celosvetovo najväčším zdravotným rizikom vyplývajúcim z nevyhovujúcej kvality životného prostredia. Tiež zhoršuje klimatické zmeny, spôsobuje ekonomické straty a znižuje produktivitu poľnohospodárstva. Nepozná hranice – každý je zodpovedný za ochranu našej atmosféry a zabezpečenie zdravého ovzdušia pre všetkých. Spoluprácou naprieč hranicami, sektormi a silami môžeme znížiť znečistenie ovzdušia prostredníctvom kolektívnych investícií času, zdrojov a úsilia.
Podľa štatistík Organizácie Spojených národov (OSN) 99 % ľudí na celom svete dýcha znečistený vzduch; znečistenie ovzdušia bolo zodpovedné za 8,1 milióna úmrtí v roku 2021. Viac ako 700 000 detí mladších ako päť rokov zomrelo z príčin súvisiacich so znečistením ovzdušia v domácnostiach a vo vonkajšom prostredí. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry v dôsledku zhoršenej kvality ovzdušia v súvislosti so znečistením časticami PM2,5 došlo v roku 2021 na Slovensku k 5 400 predčasným úmrtiam. Ide o alarmujúce štatistiky. Členské štáty OSN sa snažia na tento fakt poukázať a preto vyhlásili 7. september za Svetový deň čistého ovzdušia a modrej oblohy. Tohtoročným heslom kampane je „Investujme do čistého ovzdušia teraz“. Zdôrazňuje naliehavú potrebu silnejších partnerstiev, zvýšených investícií a spoločnej zodpovednosti v boji proti znečisteniu ovzdušia.
Na kvalitu ovzdušia pôsobia znečisťujúce látky, ktoré sa do atmosféry dostávajú následkom ľudskej činnosti alebo z prírodných zdrojov. Dôležitú úlohu zohráva aj meteorologická situácia, najmä rozptylové podmienky ovplyvňované smerom a rýchlosťou vetra, nepriamo aj minimálna teplota, ktorá určuje nároky na vykurovanie. Veľkú úlohu zohrávajú aj vlastnosti okolitého terénu (hlboké doliny, kotliny so slabým prevetrávaním). Miera rozptylu znečisťujúcich látok závisí aj od výšky komínov a teploty spalín.
Znečisťujúce látky môžu ovzduším putovať na veľké vzdialenosti, niektoré z nich vstupujú do chemických reakcií, pričom vznikajú sekundárne znečisťujúce látky. Atmosférické zrážky môžu veľmi efektívne vyčistiť ovzdušie, pričom však znečisťujúce látky prechádzajú do vody, pôdy a sedimentov.
Na Slovensku sa za posledných 30 rokov kvalita ovzdušia významne zlepšila, avšak na mnohých miestach sa nedarí dosahovať požadovanú úroveň v zmysle platných právnych predpisov ochrany ovzdušia.
Podľa osobitného prieskumu Eurobarometer, ktorý bol zverejnený v októbri 2022 sa cíti dobre informovanými o problémoch kvality ovzdušia len 35 % obyvateľov Slovenska. S cieľom podporiť a zlepšiť informovanie verejnosti je realizovaný projekt financovaný z programu LIFE IP Zlepšenie kvality ovzdušia. Spolufinancovanie je zabezpečené z prostriedkov štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR. O aktivitách projektu je možné dozvedieť sa na stránke http://www.populair.sk, v rámci akcií realizovaných v rôznych mestách a obciach na Slovensku, z mnohých ďalších aktivít konaných v školách a publikovaných materiálov.
Stav životného prostredia, vrátane kvality ovzdušia, ovplyvňuje každý z nás svojimi každodennými činnosťami a rozhodnutiami. Týka sa to spôsobu presunu do zamestnania, vykurovania, nakupovania potravín a produktov, triedenia odpadov z domácností aj v rámci pracovných činností, používania výrobkov šetrných k životnému prostrediu, ktoré spĺňajú vysoké štandardy pri ich výrobe aj likvidácii, jednoducho všetkých našich aktivít.
Základom je snažiť sa dosiahnuť čo najnižšiu záťaž životného prostredia, tzv. ekologickú stopu. Ekologická stopa predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého čo spotrebujeme (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály, atď.) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší tlak na prírodu aj kvalitu ovzdušia.