Prečo je historicky prvý zákon o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii dôležitý z hľadiska zlepšovania kvality ovzdušia
31. 01. 2023
Ministerstvo životného prostredia SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii (klimatický zákon), ktorý reaguje na potrebu zintenzívnenia úsilia v boji so zmenou klímy a s negatívnymi dôsledkami s ňou spojenými. Definuje ciele, nastavuje mechanizmus plnenia povinností, ktoré pre našu krajinu vyplývajú z príslušných medzinárodných i európskych dokumentov a definuje úlohy príslušných subjektov.
Základnými medzinárodnými dokumentami v riešení problematiky zmeny klímy sú Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, jeho Kjótsky protokol a Parížska dohoda. Parížska dohoda, prijatá v roku 2015, stanovila cieľ do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, čo znamená dosiahnutie rovnováhy medzi emisiami skleníkových plynov a ich záchytmi.
V roku 2019 sa k uvedeným medzinárodným dokumentom pridala Európska zelená dohoda, ktorá predstavila kroky Európskej únie a definovala jej postupy na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050. Európska komisia ňou prijala súbor návrhov na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to prispôsobením politík v oblasti klímy, energetiky, dopravy a zdaňovania.
V roku 2021 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality, tzv. európsky právny predpis v oblasti klímy.
Slovenská republika sa v Parížskej dohode spolu s ďalšími krajinami prihlásila k cieľu udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy.
Návrh nového zákona stanovuje nasledovné ciele v podmienkach Slovenskej republiky:
- Dlhodobým klimatickým cieľom Slovenskej republiky je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.
- Po dosiahnutí klimatickej neutrality sa dlhodobým klimatickým cieľom Slovenskej republiky stáva dosiahnutie zápornej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr od 1. januára 2055.
- Klimatickým cieľom Slovenskej republiky je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov bez započítania záchytov o najmenej 55 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990. So započítaním záchytov sa stanovuje 60 % cieľ zníženia čistých emisií, tzv. net emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom povinných osôb, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov je do roku 2030 povinné dosiahnuť redukciu emisií skleníkových plynov vo výške 62 % v porovnaní s ich úrovňami v roku 2005 v sektoroch, ktoré sú zahrnuté v systéme obchodovania s emisnými kvótami;
- Orgány verejnej správy dosiahnu do roku 2030 redukciu emisií skleníkových plynov vo výške 22,7 % v porovnaní s ich úrovňami v roku 2005 pre sektory mimo systému obchodovania s emisnými kvótami. Dosiahnutie tohto cieľa majú zabezpečiť konkrétne opatrenia navrhovaného zákona a hlavne navrhované sektorové ciele. V prípade, že sa podarí naplniť jednotlivé sektorové ciele, tak sa zabezpečí aj naplnenie tohto redukčného cieľa do roku 2030 za Slovenskú republiku.
Viac informácií o vývoji skleníkových plynov môžete získať na https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=41.
Implementáciou zákona a plnením nastavených cieľov sa očakávajú v dlhodobom časovom horizonte priame pozitívne vplyvy na životné prostredie. Zníži sa produkcia emisií skleníkových plynov, čo spolu s realizáciou adaptačných opatrení sa odzrkadlí v znižovaní negatívnych dopadov zmeny klímy.
Mnohé skleníkové plyny sú tiež látkami znečisťujúcimi ovzdušie, resp. vznik takýchto látok podporujú. Napríklad metán je skleníkový plyn, ktorý je 20-násobne silnejší ako oxid uhličitý. Okrem toho, že je skleníkovým plynom, prispieva metán aj k vzniku prízemného ozónu. Zvýšené koncentrácie ozónu významnou mierou ovplyvňujú ľudské zdravie a životné prostredie v Európe, ale rovnako aj u nás na Slovensku. Zníženie produkcie metánu hlavne v poľnohospodárstve a pri nakladaní s odpadmi sa prejaví v znížení koncentrácií prízemného ozónu
Ďalšími predpokladanými pozitívnymi prínosmi je rast využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti, čo bude mať za dôsledok zníženie závislosti na fosílnych palivách. Okrem zníženia množstva vzniknutých skleníkových plynov súvisiacich so zabezpečením dostatku energie, to prinesie aj zníženie znečistenia prachovými časticami, oxidom uhoľnatým, ale aj ťažkými kovmi a prchavými organickými látkami. Opatrenia v doprave by mali viesť k znižovaniu podielu individuálnej dopravy, cestnej dopravy a ich nahrádzaniu environmentálne priaznivejšími druhmi dopravy s nižšou produkciou hlavne oxidov dusíka.
Návrh zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania je dostupný na: