V akej zdravotnej kondícii sú naše lesy?
02. 10. 2023
Jedným z najcennejších prírodných bohatstiev našej krajiny sú lesy. Lesné dreviny, krovinová etáž, celkovo zeleň, má nenahraditeľný význam pri „očisťovaní“ ovzdušia od prachových častíc. Lesnatosť Slovenska počítaná z výmery lesných pozemkov predstavuje 41,3 % z celkovej výmery SR. Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 20.9.2023 schválila tzv. Zelenú správu - Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2022. Súčasťou tejto správy je aj hodnotenie zdravotného stavu lesov, ktorý nie je uspokojujúci. Priemerná defoliácia ihličnatých drevín bola v roku 2022 32,5 %, čo je najviac za posledných 25 rokov a priemerná defoliácia listnatých drevín 27,5 % (o 3 % viac ako v roku 2021).
Zdravotný stav lesov je hodnotený na základe defoliácie (odlistenia) stromov podľa medzinárodnej 5-triednej stupnici (stupne defoliácie 0 – 4). Stupeň 0 a 1 charakterizuje defoliácia do 25 %, kedy hovoríme o stromoch zdravých alebo slabo poškodených. Od stupňa 2 ide už o stromy s významným poškodením. V roku 2022 sa hodnotenie defoliácie vykonalo na 99 trvalých monitorovacích plochách. Podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 až 4 v roku 2022 bol 58,0 %. Jedná sa o stromy s defoliáciou 26 – 60 % (stredne defoliované), 61 – 99 % (silne defoliované) a 100 % (mŕtve stromy). Uvedená hodnota (58 %) bola najvyššia od začiatku hodnotenia defoliácie; o 5 % viac oproti roku 1987. V porovnaní so stredným rokom 2005, v ktorom bola hodnota tohto ukazovateľa najnižšia, to bolo viac o 19,6 %. Odvtedy sa podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 až 4 nepretržite zvyšuje.
Podiel listnatých drevín v uvedených stupňoch defoliácie v roku 2022 bol 40,2 % a v porovnaní so stredným rokom 2019 sa zhoršil o 4,6 %. Výrazné zmeny v defoliácii ihličnatých aj listnatých drevín najmä v ostatných približne pätnástich až dvadsiatich rokoch pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom). Napriek tomu, že listnaté dreviny vo všeobecnosti lepšie odolávajú nepriaznivým faktorom, aj v ich prípade dochádza k zvyšovaniu priemernej defoliácie, najmä k trvalému poklesu podielu stromov s defoliáciou 0 – 10 %.
Z ihličnatých drevín má defoliácia dlhodobo klesajúcu tendenciu pri jedli (v roku 2022 bola 23,9 %), mierne sa zhoršuje pri smreku (32,3 %) a približne od roku 2000 sa výrazne dlhodobo zhoršuje pri borovici (35,8 % v roku 2022). Pri všetkých najviac zastúpených listnatých drevinách (dub, buk a hrab) má defoliácia dlhodobú tendenciu nárastu. Najviac poškodenou listnatou drevinou je dub (28,6 % v roku 2022). Dreviny buk a hrab, ktoré boli v celom doterajšom priebehu monitoringu najmenej poškodzovanými drevinami, vykazujú takmer identickú tendenciu vývoja s defoliáciou v roku 2022 pri buku 26,5 % a pri drevine hrab 27,0 %.
Trendy priemernej defoliácie pri obidvoch skupinách drevín (ihličnatých a listnatých) vykazujú podobný priebeh, s poklesom priemernej defoliácie na najnižšie hodnoty okolo rokov 2000 až 2005 a s jej následným trvalým nárastom až do súčasnosti. Priemerná defoliácia v roku 2022 pri ihličnatých drevinách (32,5 %), listnatých drevinách (27,5 %) a spolu (28,8 %) bola najvyššia v porovnaní s priemernými hodnotami defoliácie vo všetkých stredných rokoch 5-ročných intervalov.
Celé znenie Zelenej správy je dostupné na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28766/1.
Ako nám pomáhajú stromy a lesy v zlepšovaní kvality ovzdušia? V odbornej literatúre sa uvádza, že napr. jeden hektár bukového lesa odfiltruje za vegetačné obdobie 30 až 60 ton prachu, hektár dubového porastu 50 až 54 ton, borovicový porast 37 ton a hektár smrekového lesa okolo 30 ton. Les nám zároveň poskytuje pocit harmónie, prirodzenej rovnováhy, príjemnú klímu, čistú vodu, plní dôležité pôdoochranné, protierózne a ďalšie funkcie v krajine.