Veľký vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie a životné prostredie v Európe vrátane Slovenska naďalej pretrváva
07. 01. 2025
Podľa najnovšieho posúdenia o vplyve kvality ovzdušia na zdravie, ktoré uverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA) 19.12.2024 v súvislosti s novými predpismi EÚ, možno pripísať takmer 240 000 úmrtí za rok v Európskej únii práve vystaveniu jemným prachovým časticiam, ktoré sú hlavnou látkou znečisťujúcou ovzdušie. Aktuálne údaje opäť potvrdzujú, že Európania sú stále vystavení koncentráciám látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré výrazne prekračujú hodnoty odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). V samostatnom posúdení sa zistilo aj to, že takmer tri štvrtiny európskych ekosystémov sú vystavené znečisteniu ovzdušia na škodlivej úrovni.
Podľa informačného prehľadu EEA s názvom Harm to human health from air pollution in Europe: burden of disease status 2024 (Škody na ľudskom zdraví spôsobené znečistením ovzdušia v Európe: stav zaťaženia chorobami v roku 2024) https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/harm-to-human-health-from-air-pollution-2024 sa trend odhadovaného vplyvu na zdravie v dôsledku dlhodobého vystavenia trom hlavným látkam znečisťujúcim ovzdušie (jemné prachové častice, oxid dusičitý a ozón) zlepšuje, a to napriek ťažkostiam spojeným so znižovaním objemu znečisťujúcich látok v ovzduší.
V rokoch 2005 až 2022 klesol počet úmrtí v EÚ v dôsledku vystavenia jemným tuhým časticiam PM2,5 o 45 %, čo znamená ďalší krok k dosiahnutiu zníženia znečistenia o 55 % podľa Akčného plánu nulového znečistenia EÚ na rok 2030.
Revidovaná smernica o kvalite okolitého ovzdušia, ktorá nadobudla 19.12.2024 účinnosť, približuje limitné hodnoty kvality ovzdušia v EÚ normám WHO a podporuje ďalšie zmierňovania dôsledkov znečistenia ovzdušia na zdravie v nadchádzajúcich rokoch. Znečistenie ovzdušia však naďalej predstavuje najväčšie environmentálne zdravotné riziko pre Európanov (nasledujú ďalšie faktory, ako je vystavenie hluku a chemikáliám, ako aj stále väčší vplyv vĺn horúčav súvisiacich s klímou), ktoré spôsobuje chronické ochorenia a možno mu pripísať úmrtia najmä v mestách a prímestských oblastiach.
Podľa najnovších odhadov EEA sa prinajmenšom 239 000 úmrtí v EÚ v roku 2022 pripisuje znečisteniu PM2,5 v koncentrácii 5 µg/m3, prekračujúcej odporúčanie WHO. 70 000 úmrtí možno pripísať znečisteniu ozónom (O3) a 48 000 úmrtí znečisteniu oxidom dusičitým (NO2). Čo sa týka Slovenskej republiky, odhadovaný počet úmrtí v dôsledku nadmerného znečistenia časticami PM2,5 je vo výške 3 710, v dôsledku znečistenia ozónom je to 700 úmrtí a 260 úmrtí je pripisované znečisteniu oxidom dusičitým. Týmto úmrtiam bolo možné predísť dosiahnutím odporúčaných hodnôt WHO v roku 2022.
Okrem predčasných úmrtí je významný aj vplyv života s chorobami súvisiacimi so znečistením ovzdušia. Informačný prehľad EEA zdôrazňuje, že tieto vplyvy sa musia zohľadniť pri posudzovaní celkového zdravotného zaťaženia spôsobeného znečistením ovzdušia, ako aj prínosov čistejšieho ovzdušia v Európe.
Najdôležitejšie údaje pre jednotlivé krajiny vrátane Slovenska sú dostupné na: https://www.eea.europa.eu/en/topics/in-depth/air-pollution/air-pollution-country-fact-sheets-2024.
Prevzaté z EEA, doplnené