Zajtra si pripomenieme Svetový deň vody. Ako téma vody súvisí s ovzduším?

21. 03. 2023

Svetový deň vody je vyhlasovaný Organizáciou Spojených národov a pripadá na 22. marca. Čistá voda, obdobne ako čistý vzduch, sú základnými podmienkami pre existenciu života na Zemi, vrátane človeka. Znečistené ovzdušie hlavne zlúčeninami síry a dusíka spôsobuje okysľovanie prostredia (acidifikáciu) – či už vody alebo pôdy. Toto okysľovanie negatívne vplýva na vodné ekosystémy, spôsobuje odumieranie lesnej vegetácie, zhoršovanie kvality podzemných vôd a pôdy, ale aj škody na budovách a pamiatkach.

Auto v daždi
Zdroj: Ilustračné foto, https://pixabay.com/

Acidifikácia predstavuje zvyšovanie kyslosti prostredia znížením hodnoty pH v suchozemských alebo vodných ekosystémoch. Prebieha buď prirodzene alebo ľudskou činnosťou. Práve ľudská činnosť je najvýznamnejším prispievateľom k acidifikácii. Ide predovšetkým o spaľovanie fosílnych palív, pri ktorom vznikajú okrom iných znečisťujúcich látok aj emisie dusíka a síry, ktoré v ovzduší reagujú s vodnými kvapôčkami a vytvárajú kyslý dážď alebo sedimentujú (vzniká tzv. suchý spad).  Významným producentom hlavne oxidov dusíka je aj doprava. Na kyslosť pôdy vplývajú aj používané hnojivá s obsahom síry a dusíka. K acidifikácii vôd prispieva aj neustále sa zvyšujúca koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší, ktorý s vodou vytvára kyselinu uhličitú.

Kyslosť oceánov sa zvýšila o 30% v porovnaní s predpriemyselnou érou. Predpokladá sa, že do roku 2100 sa súčasná úroveň pH morskej vody zvýši dvojnásobne, a teda stokrát rýchlejšie ako za posledných 50 miliónov rokov.

Acidifikácia je globálnym problémom, rovnako ako sa znečistenie ovzdušia nevzťahuje na hranice štátov. Znečistenie vyprodukované na území jedného štátu v dôsledkujeho prenosu negatívne ovplyvňuje aj iné krajiny. Medzinárodné úsilie na riešenie týchto problémov sa pretavilo do prijatia Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho príslušných protokolov. Znenie Dohovoru a protokolov je možné nájsť na https://www.enviroportal.sk/dokumenty/medzinarodne-dohovory/2. Tieto dokumenty nastavujú ciele v znižovaní emisií znečisťujúcich látok pre krajiny, ktoré k ním pristúpili. Pre členské krajiny Európskej únie sú ciele znižovania emisií stanovené aj v smernici EÚ 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (smernica NEC) a implementované boli aj do Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 (https://www.minzp.sk/files/iep/publikacia_zelensie-slovensko-sj_web.pdf).

V dlhodobom časovom horizonte bol zaznamenaný v SR pokles emisií oxidov síry a tiež aj oxidov dusíka. Aj tento fakt sa podpísal na tom, že sa pH zrážok na Slovensku zvýšilo (čo znamená zlepšenie stavu) a tým dochádza k zmierňovaniu negatívneho ovplyvňovania kvality vôd a pôdy vplyvom zrážok. Vývoj pH ako aj jeho súčasné hodnoty sú zhodnotené v Správe o kvalite ovzdušia v SR dostupnej na  https://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/2021_Sprava_o_KO_v_SR_v2.pdf.