Zlepšením kvality ovzdušia ovplyvníme aj zdravotný stav lesa. Les sa nám za to odmení.

22. 03. 2022

21. marca sme si pripomenuli Medzinárodný deň lesov, ktorý bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov a slávi sa od roku 2013. Medzi lesmi a kvalitou ovzdušia existujú priame väzby. Sú to akési spojené nádoby. Na jednej strane lesy prispievajú k čistejšiemu ovzdušiu a k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva nakoľko hektár lesa za rok prefiltruje 18 mil. m3 vzduchu, čím zachytí 30-80 ton prachu. Zároveň vyrobí kyslík pre ročnú spotrebu desiatich ľudí. Na druhej strane znečistené ovzdušie negatívne vplýva na zdravotný stav lesov.

Zdroj: Ilustračné foto, Renáta Grófová, SAŽP

Pravidelný monitoring lesov so zameraním na ich zdravotný stav a environmentálne interakcie prebieha v Európe od roku 1986 ako program ICP Forests (International Cooperative Programme on Monitoring and Assessment of Air Pollution Effect on Forests) zameraný pôvodne najmä na hodnotenie vplyvov znečisteného ovzdušia na lesy (vo väzbe na Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov – CLRTAP). Tento program sa postupne rozvinul do rozsiahleho systému monitoringu, ktorý pokrýva aj problematiku klimatickej zmeny a úbytku biodiverzity.

Monitoring lesov na Slovensku od roku 1987 realizuje Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene (od roku 2006 ako súčasť Národného lesníckeho centra). Základná monitorovacia sieť trvalých monitorovacích plôch (TMP) bola vybudovaná v sieti 16x16 km. 

Zdravotný stav lesov sa hodnotí na základe defoliácie lesných drevín. V defoliácii sa odzrkadľujú vnútorné aj vonkajšie vplyvy faktorov (najmä genetické, klimatické, stanovištné, ale aj vplyv znečistenia ovzdušia), ktoré ovplyvňujú zdravotný stav jednotlivých stromov.

Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie - defoliácia). Takéto poškodenie vegetácie je o. i. prejavom prekročenia koncentrácie prízemného ozónu na ochranu vegetácie a lesov. Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stredne až silne defoliované a mŕtve stromy; stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé). Takéto hodnotenie sa každoročne vykonáva na 107 trvalých monitorovacích plochách po celom Slovensku.

V roku 2020 bol podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 – 4 (stredne až silne defoliované a mŕtve) 51,3 %, čo predstavuje zhoršenie oproti roku 2019 o 6 %. Podiel listnatých drevín v uvedených stupňoch defoliácie dosiahol 33,8 % a v porovnaní s rokom 2019 sa znížil (zlepšil) o 1 %.

Najmä v posledných približne 10 rokoch vidno výrazné výkyvy v defoliácii listnatých aj ihličnatých drevín, ktoré pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom). Napriek tomu, že listnaté dreviny vo všeobecnosti lepšie odolávajú nepriaznivým faktorom, aj v ich prípade dochádza k zvyšovaniu priemernej defoliácie. Priemerná defoliácia ihličnatých drevín je vyššia ako pri listnatých drevinách (s výnimkou roku 2013) a v roku 2020 dosiahla 31,3 %, čo je najviac za posledných 25 rokov. V roku 2020 bola priemerná defoliácia listnatých drevín 25,8 %. Z ihličnatých drevín sa defoliácia dlhodobo znižuje pri jedli, stabilizovaná je pri smreku a približne od roku 2005 sa výrazne dlhodobo zhoršuje pri borovici. Pri všetkých najviac zastúpených listnatých drevinách (dub, buk a hrab) má defoliácia rastúci (zhoršujúci) trend. Najviac poškodenou listnatou drevinou je dub.

 

Viac informácií j možné získať na:

ForestPortal o lesoch Slovenska http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/ekologia-a-monitoring-lesa/Stranky/monitoring-zdravotneho-stavu-lesov.aspx.

Zelená správa  2021 – Lesné hospodárstvo https://www.mpsr.sk/zelena-sprava-2021/123---17322/.