SHMÚ vydal Správu o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike

Správa v jednotlivých kapitolách obsahuje zhrnutie pre laickú verejnosť, popis územia SR z hľadiska kvality ovzdušia, čiže rozdelenie územia do aglomerácií a zón v roku 2023, informácie o monitorovacej sieti kvality ovzdušia, zhodnotenie rozsahu monitorovania pre jednotlivé znečisťujúce látky, zhodnotenie kvality ovzdušia v aglomeráciách a zónach podľa jednotlivých kritérií, výsledky monitorovania kvality ovzdušia - lokálne znečistenie ovzdušia, regionálny monitoring kvality ovzdušia, výsledky matematického modelovania spolu so stručnou charakteristikou použitých modelov, výsledkami monitoringu a modelovania spolu s výstupmi, záverom a návrhom vymedzenia oblastí riadenia kvality ovzdušia v roku 2023.

Správa je dostupná na:

https://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/2023_Sprava_o_KO_v_SR_v1.pdf.

SHMÚ prevádzkuje Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia (NMSKO) pozostávajúcu z 52 stacionárnych staníc, v rámci ktorých sa merajú koncentrácie základných znečisťujúcich látok ako ozón O₃, prachové častice PM₁₀ a PM_2,5, oxid dusičitý NO₂, oxid siričitý SO₂, oxid uhoľnatý CO, benzén C₆H₆, ťažké kovy a benzo(a)pyrén (BaP). Takýto monitoring je veľmi potrebný pre poznanie aktuálneho stavu kvality ovzdušia, pre získanie trendov a pre tvorbu politík a opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. V oblastiach, ktoré SHMÚ nepokrýva monitorovacími stanicami, sa kvalita ovzdušia posudzuje prostredníctvom numerického modelovania na vysokovýkonnom superpočítači.

Znečisťujúce látky rozmanitých fyzikálnych a chemických vlastností sú uvoľňované do ovzdušia z prírodných zdrojov alebo následkom ľudskej činnosti, pričom kvalita ovzdušia závisí nielen od množstva emisií a priestorového rozloženia zdrojov znečisťovania ovzdušia, ale aj od meteorologických podmienok a vlastností okolitého terénu. Smer prúdenia vzduchu v strednej Európe je najviac ovplyvňovaný všeobecnou cirkuláciou vzduchu a reliéfom krajiny.

Vplyvy znečisteného ovzdušia na zdravie sa líšia podľa dĺžky vystavenia sa pôsobeniu znečistenia (expozícia). Hovoríme o krátkodobej expozícii (hodiny, dni, týždne) a dlhodobej expozícii (mesiace a roky). Deti, seniori, tehotné ženy a chronicky chorí ľudia sú obzvlášť náchylní na negatívne zdravotné účinky znečisteného ovzdušia. Napríklad expozícia PM_2,5, NO₂ a CO počas tehotenstva sa spája s nepriaznivými následkami nielen počas tehotenstva, ale častokrát aj so zdravotnými následkami počas života po narodení.

Smogový varovný systém - https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_varovny_system - je jedným z mechanizmov, ktorých cieľom je ochrana zdravia obyvateľstva pri krátkodobom zhoršení kvality ovzdušia v prípade častíc PM₁₀, SO₂, NO₂ a škodlivého prízemného ozónu O₃. Nebezpečné pre zdravie ľudí sú totiž aj krátkodobé, ale extrémne vysoké hodnoty koncentrácií týchto znečisťujúcich látok. V čase vyhlásenia smogovej situácie je v záujme ochrany zdravia potrebné dodržiavať odporúčania, napríklad skrátiť vetranie obytných miestností. Najmä starší a chorí ľudia, tehotné ženy a deti by mali počas smogových situácií obmedziť fyzickú aktivitu vonku.

V posledných rokoch ostávajú v zimnom období vážnym problémom vysoké koncentrácie prachových častíc PM₁₀, PM_2,5 a karcinogénneho benzo(a)pyrénu. Ich hlavným zdrojom je vykurovanie domácností tuhým palivom v chladnom polroku a nepriaznivá rozptylová situácia (inverzia). Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia časticami PM závisia od veľkosti aj zloženia tuhých častíc, pričom dôsledky pre ľudské zdravie sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska i slovenská legislatíva preto presúvajú ťažisko pozornosti na PM_2,5. Benzo(a)pyrén (BaP) a ďalšie polycyklické aromatické uhľovodíky boli v roku 2023 monitorované na 20 staniciach, z toho na 10 staniciach bola prekročená cieľová hodnota pre priemernú ročnú koncentráciu BaP.

V letnom období sú u nás časté zvýšené koncentrácie prízemného ozónu O₃, ktorý vzniká sekundárne pôsobením prekurzorov ozónu (napríklad NO₂ a prchavých organických zlúčenín - VOC) počas slnečného žiarenia a bezvetria. Významným zdrojom emisií VOC sú zariadenia a činnosti, kde sa pri technologických operáciách používajú organické rozpúšťadlá. Vysoké koncentrácie O₃ majú regionálny charakter. Cestná doprava vo väčších mestách je tiež významným zdrojom prekurzorov ozónu. Už pri nízkych koncentráciách môže ozón vyvolať rôzne zdravotné problémy, ako je podráždenie či zápal pľúc, astmatické záchvaty, sipot, kašeľ a zvýšenú náchylnosť na ochorenia dýchacích ciest.

NO₂ vzniká v ovzduší oxidáciou NO, ktorý je emitovaný z cestnej dopravy a rôznych priemyselných zdrojov. Vdychovaný vzduch s vysokou koncentráciou NO₂ môže dráždiť dýchacie cesty, expozícia počas krátkych období môže zhoršiť ochorenia dýchacích ciest, a to najmä astmu, čo vedie k respiračným symptómom (kašeľ, sipot alebo ťažkosti s dýchaním), k hospitalizácii a k častým návštevám pohotovostí. Dlhšie vystavenie zvýšeným koncentráciám NO₂ môže prispieť k rozvoju astmy a potenciálne zvýšiť náchylnosť na respiračné infekcie. Ľudia s astmou, deti a starší ľudia, sú vo všeobecnosti vystavení väčšiemu riziku zdravotných účinkov NO₂.

Zdrojom emisií CO sú spaľovacie procesy v priemysle, energetike, vykurovanie domácností a cestná doprava. Na žiadnej z monitorovacích staníc na Slovensku nebola v roku 2023 prekročená limitná hodnota pre CO. Vyššie koncentrácie CO možno predpokladať v podzemných parkoviskách a garážach s obmedzenou ventiláciou vzduchu a zvýšenou koncentráciou automobilov.

V súvislosti s vykurovaním domácností je zákonom zakázané spaľovať odpad vrátane odpadového dreva (nábytok, okná, drevotriesky a pod.). Rozhodne treba venovať dostatočnú pozornosť kvalite používaného paliva, a to najmä v oblastiach, kde sa častejšie vyhlasujú smogové situácie (tam sú prítomné meracie stanice), rovnako aj  v horských kotlinách a údoliach. V prípade kúrenia palivovým drevom je nutné používať vysušené drevo (sušené 1 až dva roky), dbať na správny režim vykurovania, pravidelne čistiť vykurovacie zariadenie a komín, pri používaní tuhého paliva prikladať častejšie a v menších dávkach, kontrolovať nastavenie regulačných klapiek a podobne. 

Čo ešte môžeme robiť pre lepšiu kvalitu ovzdušia a ochranu svojho zdravia? Odporúčame sledovať kvalitu ovzdušia na najbližšej monitorovacej stanici vo vašom okolí (https://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/2023_Priloha_A_v1.pdf, https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_imis) alebo prostredníctvom indexu kvality ovzdušia (IKO) cez stránku https://dnesdycham.populair.sk/  alebo mobilnú aplikáciu Dnes dýcham (voľne dostupná k stiahnutiu). IKO má 3 farby a funguje na princípe semaforu. Môžete si vybrať, z ktorej stanice sa vám budú posielať push notifikácie o zmene stavu kvality ovzdušia (zlepšenie alebo zhoršenie). Notifikácie sú automaticky odosielané pri zmene kvality ovzdušia správou s aktuálnou hodnotou IKO. Na vyhodnotenie IKO nadväzujú odporúčania pre obyvateľstvo o tom, či je potrebné obmedziť aktivity vo vonkajšom prostredí alebo vetranie z dôvodu zhoršenia kvality vonkajšieho ovzdušia.