Viete, aký je rozdiel medzi „dobrým“ a „zlým“ ozónom?
26. 08. 2022
Už v škole sa deti učia, že život na Zemi je negatívne ovplyvňovaný porušením ozónovej vrstvy Zeme. Ide v tomto prípade o „dobrý“ ozón.
Minulý týždeň (17. – 19. 8. 2022) bola v lokalite Bratislava, Jeséniova vyhlásená smogová situácia pre prízemný „zlý“ ozón, ktorý pri vysokých koncentráciách má negatívne účinky na zdravie ľudí ako aj stav ekosystémov.
Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie (UV žiarenie) a naopak na zemský povrch prepúšťa potrebné svetlo a teplo. Úplne absorbuje UV-C žiarenie so smrtiacimi účinkami pre živé organizmy a čiastočne absorbuje UV-B žiarenie, ktoré je schopné vyvolať množstvo nepriaznivých efektov. Pri zvýšenom prieniku UV-B žiarenia cez ozónovú vrstvu sa zvyšuje riziko výskytu kožnej rakoviny, postihnutia očí vrátane očných zákalov, negatívnych vplyvov na ekosystémy, narušenia potravinového reťazca v oceánoch a mnohých ďalších vplyvov.
Ozón je v atmosfére rozložený nerovnomerne. Koncentrovaný je hlavne vo výškach 10 až 50 km. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. V súvislosti s úbytkom stratosférického ozónu je významné monitorovanie jeho množstva. Určuje sa na základe absorpcie UV žiarenia a vyjadruje sa v tzv. Dobsonových jednotkách (DU). Celkový atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993. Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2020 bola 321,6 DU, čo je -4,8 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.
Prízemný (zlý) ozón vzniká chemickými reakciami z iných znečisťujúcich látok, hlavne oxidu uhoľnatého, prchavých organických látok a oxidov dusíka. Vzájomné reagovanie týchto látok závisí od UV-B žiarenia, preto sa najvyššie koncentrácie prízemného ozónu vyskytujú najmä v horúcich letných dňoch.
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Cieľovú hodnotu prízemného ozónu v hodnotení za rok 2021 prekročili merania na dvoch staniciach: Bratislava, Jeséniova a Chopok, EMEP.
Z hľadiska krátkodobého znečistenia ovzdušia ozónom, oznámenie o vzniku smogovej situácie nasleduje pri ozóne po prekročení informačného prahu 180 µg/m3 vyjadreného ako jednohodinový priemer. Už pri krátkodobom vystavení obyvateľstva týmto koncentráciám môže dôjsť k poškodeniu zdravia. V období, keď sú takto zvýšené hodnoty ozónu, by najmä osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo – cievnej sústavy, alergici,astmatici, malé deti, tehotné ženy a starší ľudia mali obmedziť pobyt a fyzickú námahu vo vonkajšom prostredí.
Viac informácií o Smogovom varovnom systéme a aktuálnom stave ohľadne smogových situácií sa dozviete na https://www.shmu.sk/sk/?page=?page=1&id=oko_varovny_system, ako aj na https://dnesdycham.populair.sk/.